Prahory
Najstaršou geologicky datovateľnou etapou sú prahory.
Začínajú poklesom pôvodne značnej teploty určitých častí zemského povrchu pod 1375 °C a vznikom akéhosi škrupinovitého panciera.rvotná tenká zemská kôra ľahko praskala a vznikali v nej nehlboké zlomy, ktoré zotrvávali ako plochy nespojitosti zemskej kôry a postupne rástli do hĺbky. Členili zemskú kôru na bloky, ktoré mali rôznu pohyblivosť. V dobe asi pred 2 mld rokov sa vytvorili prvé centrá väčšej konsolidácie a objavovali sa zárodky spresnených blokov (kratónov) - základov budúcich kontinentov. Pri rozsiahlych vulkanických procesoch sa z hmoty Zeme uvoľňovalo veľké množstvo plynov a pár ako zložiek najľahšie unikajúcich pri diferenciácii. Ich kondenzáciou vznikali prvé vodné nádrže, ktoré obsahovali okrem vody aj veľké množstvo oxidu uhličitého a amoniaku. Prvé more (tzv. prapolievka) malo teda iné organické zloženie ako dnešné vodné nádrže. Koncom obdobia vznikajú prvé jednobunkovce.
Prvohorné more
Mladšie prvohory
Prvá stopa života
Zemská kôra sa spevňuje
Približne pred 4 mld rokov: Vo veľmi starých častiach zemskej kôry sa nachádzajú tzv. komatity (podľa rieky Komati , sú to tmavé výlevné horniny čadičového vzhľadu, ktorých zloženie sa však podobá zloženiu niektorých meteoritov). Hornina sa tavila pri veľmi vysokých teplotách – okolo 1 650 °C. Pomaly sa ochladzovala, pričom sa v nej odohrávala charakteristická kryštalizačná postupnosť, v priebehu ktorej ako posledné vznikali kremičitany bohaté na Al, Ca a Na. Tieto horniny, ľahšie ako pôvodná tavenina, plávali na jej povrchu, zatiaľ čo skôr stuhnuté hmoty klesali a mohli byť opäť roztavované. Tento proces nazývame kryštalizačná diferénciácia. Ak bola najvrchnejšia časť Zeme pred 4 mld. rokov žeravotekutá, môže pri objasnení vzniku zemskej kôry pomôcť práve táto metóda, pretože spomínané ľahšie kremičitany takmer presne zodpovedajú zloženiuzemskej kôry. Súčasne s prvou zemskou kôrou sa vytvárala aj prvotná atmosféra. Podľa posledných poznatkov odovzdala chladnúca horninová tavenina rodiacej sa atmosfére asi 80%vodnej pary 17% CO2, 1,7% pár kyseliny soľnej a plynného chlóru, 0,2% dusíka a ďalšie plyny v stopových množstvách.